Keď sa Slovensko smialo spolu s Roháčom

03.04.2024

AKTUALITY     Dnes ho už na pultoch v trafike nenájdete. Ale pred asi štyridsiatimi rokmi patril časopis ROHÁČ k najobľúbenejším slovenským týždenníkom. Čitatelia sa na nové číslo vždy tešili. A zaslúžene. Vodopád fórov a bohatá ponuka kreslených frkov a karikatúr pobavila, rozosmiala a neraz aj ulahodila spravodlivo rozčúleným. Lebo Roháč, to nebola znôška lacných vtipov, mnohé bonmoty a seriály naopak ťali do živého. Do aktuálnych problémov, ktoré ľudí rozčuľovali, zdvíhali zo stoličky. Roháč ich hnev inteligentným humorom geniálne ventiloval.

Satirický týždenník by oslávil už 76 rokov, keby pár rokov po roku 1989 nezanikol. Mal smolu, vychádzal v rámci tlačového kombinátu Pravda, do atmosféry novej doby sa nehodil. Škoda, jeho kati zabudli, že práve autori tohto časopisu išli často s kožou na trh, keď sa snažili poukazovať na rôzne nešváry v socialistickej spoločnosti. Aj dnes by ho bolo treba ako soľ.

Nebol to prvoaprílový žart

Prvýkrát vyšiel Roháč 1. apríla 1948. Napriek dátumu nešlo o prvoaprílový vtip, bol to začiatok serióznej práce desiatok autorov, ktorý do každého čísla vkladali svoj talent a schopnosti. Jednoducho brali tvorbu humoru so všetkou vážnosťou. No zároveň s ľahkosťou, inak by tento oddychový časopis nebol tak obľúbený. O popularite Roháča svedčí fakt, že sa predával rovnako dobre ako teplé rožky od kvalitného pekára. Jeho náklad dosiahol už v 60. rokoch úctyhodné číslo - 100 tisíc výtlačkov týždenne. Súčasní vydavatelia printových médií môžu len závidieť. No nebol to iba výsledok dopytu a hladu čitateľskej obce, hlavnou "príčinou" úspechu bola perfektná tímová práca tvorcov. Ktorí zabávali, ale zároveň triafali klinčeky po hlavičke. A robili to s humorom sebe vlastným.

Autorské esá

Naozaj netreba podceňovať tento druh časopisu. Nešlo o žiadny ľahký žáner, v hre bola poctivá robota profesionálov. Redaktorov, glosátorov, satirikov i výtvarníkov. Časopisu Roháč nechýbali nikdy kvalitní tvorcovia. Najviac sa prirodzene zaskveli výtvarníci a naši prví komiksoví autori. Ako Viktor Kubal, autor množstva vtipov i seriálu Dita, Božena Plocháňová, ktorá kreslila príbehy dvojice Bill a Mary, a Jozef Schek, ktorého Jožinko zabával Slovákov svojimi bonmotmi celých 23 rokov.

Zanikli aj iné kvalitné časopisy

Škoda, že sme sa po nežnej tak rýchlo vzdávali dobrých profesionálne tvorených médií. A zatratili často vysoko kvalitné časopisy, ktoré dnes na trhu chýbajú. Okrem Roháča to bol aj časopis Svet socializmu, ktorý možno prinášal aj s dobou spriaznené články, ale v prvom rade obsahoval reportáže zo Slovenska i cudziny od špičkových fotoreportérov, často autorov slova i obrazu v jednej osobe (napríklad Miroslav Tuleja). Preto tento týždenník po čiastočnej zmene názvu mal dostať šancu vyprofilovať sa na žurnalistického lídra v zostave slovenských časopisov. Ale o profesionalitu v divokých deväťdesiatych rokoch asi už tak veľmi nešlo. Pretože za posledných takmer tridsať rokov prichádzali na trh postupne desiatky nových časopisov, často robených doslova podľa "kopiráku". A neraz veľmi pochybnej kvality, ak vôbec možno podobné slovo v súvislosti s ich hodnotením použiť. Trendy určoval najmä zisk. A trvá to, žiaľ, dodnes.

Poznámka: Nedá nespomenúť, že okrem vlastných reportáží práve časopis Svet socializmu prinášal roky aj informácie zo svetového showbiznisu, portréty populárnych spevákov i filmových hviezd a tiež kreslené komiksy z produkcie Walta Disneyho (vtedy ešte málo dostupné, ale veľmi príťažlivé pre deti a mládež). Čím otváral okienka do celého sveta, pre nás vtedy ešte neprístupného, ba zakázaného. A v 70-ych rokoch si čitatelia mohli spievať známe slovenské i zahraničné hity podľa nôt a textov piesní uverejňovaných vždy na zadnej strane obálky. Nechýbali tam ani úspešné songy z Bratislavskej lýry.


Alžbeta Slováková Spáčilová, FOTO: archív